Autor textu: ThDr. Peter Michalov, PhD.

Bossán Nagy. Parochia antiqua, Anno 1100. jam existit. Antiquissima parochia, quae jam circa 1100. existitisse arbitratur. Fara, farnosť roku 1100 už existovala To sú len niektoré záznamy ktoré hovoria o tom, že farnosť Bošany, ako taká existovala už v skorých storočiach. Týmto ju pokojne môžeme rátať medzi najstaršie existujúce farnosti v Nitrianskej diecéze. Ako samotné texty hovoria, v roku 1100 už existovala, to znamená podľa názoru historikov, existujúca farnosť, ako bolo spomenuté aj vo všeobecnom úvode o farnosti, predpokladala existenciu fary, kostola a musel tu byť prítomný i kňaz (správca). Na základe tohto môžeme, vysloviť mienku, že daná farnosť (obec) musela započať stavbu kostola skôr. Keďže farnosť v Bošanoch jestvovala už roku 1100, kostol musel vzniknúť ešte pred týmto dátumom, azda roku 1090 i skôr. Oficiálne potvrdenie v listinách nenachádzame, lebo listiny ako také sa vydávali pokiaľ bolo nutné reagovať na niečo alebo nejakú vzniknutú situáciu v spoločnosti, alebo v Cirkvi. Najstaršie zachované listiny z nášho územia máme z roku 1111 a 1113 tzv. zoborské listiny. V nich zmienku nenachádzame. Ale o niekoľko rokov neskôr, v roku 1183 je tu spomínaná listina pápeža Lucia III., ktorá sa zaoberá riešením platenia desiatkov, ktoré platili len vyvinuté farnosti – teda žijúce. (bol tam správca, kostol, fara) V tejto listine sa spomínajú desiatky obcí (Bošany, Práznovce a Krnča), ktoré predtým už Lukáš, ostrihomský arcibiskup, daroval nitrianskej kapitule a neskôr ich jeho nástupca Mikuláš znovu potvrdil. Z toho teda vyplýva, že farnosť už predtým platila poplatky (desiatky) a teda jej vznik môžeme celkom opodstatnene a bez väčších pochybností datovať do spomenutého roku 1100 alebo niekoľko rokov skôr. V súvislosti s desiatkami sa Bošany, Práznovce a Krnča, spomínajú i v roku 1285, kedy nastal spor medzi Ladomerom (1279 -1298), arcibiskupom ostrihomským a Paskázom (1281–1297), nitrianskym biskupom o desiatky topoľčianske, krušovské, práznovské, bošanské a krenčské. O práve nitrianskej cirkvi pod prísahou svedčili archidiakon Štefan, tiež kanonici Demeter, Peter a Dezider a preto Ladomer nárok biskupstva nitrianskeho uznal. Do vtedajšej farnosti patrili Filialibus: Bacskafalva, Capella S. Antonii de Padua; Kiss – Bossán; Krencs a Práznócz (Baštín, kaplnka svätého Antona Paduanského; Malé Bošany; Krnča a Práznovce).

PRVOPOČIATKY  FARNOSTI

Bošianska farnosť patrila pod arcidiecézu Ostrihom, Archidiakonát nitriansky a dekanát Veľké Topoľčany. Dňa 15. marca 1776 pápež Pius VI. (1775 - 1799) dekrétom Serenissima Domina schválil návrh Márie Terézie na zriadenie troch biskupstiev na území Slovenska. Bulou Romanus Pontifex potvrdil biskupstvo v Spišskej Kapitule spravujúce Spiš. Liptov a Oravu, bulou Apostolatus officii nostri biskupstvo v Rožňave a bulou Regalium principum biskupstvo v Banskej Bystrici. Aj farnosť Bošany bola vyčlenená z arcidiecézy Ostrihom a dostala sa pod správu biskupstva v Nitre. Bošianska farnosť prešla pod archidiakonát katedrálny a dekanát Skačany. Toto všetko sa udialo, keď Nitriansku diecézu spravoval biskup Ján Gustinyi (1764–1777). K nitrianskemu biskupstvu bolo pripojených 13 farnosti z arcidiecézy Ostrihom, aby sa biskup z Nitry mohol cez svoje územie dostať do farností trenčianskej župy . V súčasnosti Bošany patria pod dekanát Bošany, ktorý ustanovil diecézny biskup Viliam Judák.