menu
0909 250 370

Filiálka Krnča

Kontakty

organista: Július Štreicher, 0905 517 475

kostolíčka: Božena Zorková, 038 5302412

všetky kontakty

História

Autor textu: ThDr. Peter Michalov, PhD.

Dedina leží v podvrší pohoria Tribeč na brehoch potoka Drsňa s pravekými sídliskami. Názov vznikol z mena Krn(ko) alebo podľa útvaru chotára (krny, zakrivené). Patrila viacerým zemanom. Prvá písomná zmienka je z roku 1183, a to v listine pápeža Lucia III. v ktorej je spomenutá i obec Práznovce a Bošany. Patrila rodine Diviackovcov v roku 1293 časť opátstvu v Klíži a časť sa ženbou dostala do rúk cudzích zemanov. V roku 1432 – 35 sympatizovali tunajší zemania Ján Žoldoš, Štefan a Beňadik z Krnče s husitmi (opevnenie, vŕšok Tábor). Krnču ničili boje s prívržencami Žigmunda. V roku 1531 Kutňa – osada utečencov pred Turkami. Neskoršie patrila Gostoniovcom a Erdödiovcom. Rodina Erdödiovcov sa spomína v roku 1675, keď Mária Buzániová, manželka Ladislava Erdödyho, darovala czizickému (sádockému) kostolu jeden ornát. Neskorší potomkovia Erdödiovcov predali svoj dom statkárovi Františkovi Kittlerovi v roku 1900. Ďalšie mená zemianskych rodov sú Žarnociovci, Mattkovský, Turiansky, Kongler. Posledný potomok rodu Turianskych, Jozef Turiansky bol v obci prvým učiteľom. Vyučoval tu asi desať rokov, do roku 1860. Z údajov v školskej kronike začalo vyučovanie v Krnči okolo roku 1850. Po smrti prvého učiteľa zemana Jozefa Turianského vyučoval na škole popri svojmu tkáčskemu remeslu Jozef Zitto, a to až do roku 1875. Prvým kvalifikovaným učiteľom bol Ján Greguš, ktorý tu nastúpil v roku 1785. Až do roku 1914 existovala na Krnči jedine cirkevná škola. Až v tomto roku vznikal štátna škola. Rod grófa Matuschku, ktorý bol známy už od roku 1540 a žil na Morave, kde mu husiti zobrali majetky a on sa uchýlil do Sliezka pochádzal aj gróf Gabriel, ktorý prišiel bývať do Krnče v roku 1882 a odkúpil majetok s kaštieľom za 82.500 zlatých. Od roku 1908 spravoval polia grófa Matuschku Július Ehrenfeld až do roku 1945, kedy otca a dcéru spolu s vnukmi zastrelili nemeckí fašisti v Nemčiciach a matku spolu so synmi odvliekli do Nemecka, odkiaľ sa viac už nevrátili. Kataster dnešnej obce je vytvorený z dvoch dedín. A to z Krnče a neďalekej Kutny, ktorá sa rozkladala v hornej časti potoka Krnovec. Hraničný priestor medzi týmito obcami dnes už neexistuje, nakoľko bol zastavaný domami. Obce splynuli v šesťdesiatych rokoch 19. storočia.

Vývoj názvu obce

Filiálny kostol

Sväté omše v Krnči bývali iba za pekného počasia v parku statkára Kittlera. Počas zimy sa nemali sväté omše kde slúžiť, lebo školu prenechali na bohoslužby občanom evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, nakoľko oni už predtým používali školu a preto mali prednostné právo. Táto skutočnosť, ako spomína pamätník farnosti Bošianskej, že sa omše slúžili iba za pekného počasia v lete, pohla obyvateľov Krnče – katolíkov aby si postavil vlastný chrám. Stálo ich to veľa námahy a obiet ale v roku 1946 bol kostol už postavený. Kostol Narodenia Panny Márie bol postavený v roku 1946 a požehnaný v roku 1948. Jeho výstavbe však predchádzala veľká iniciatíva Jozefa Hodála, rodáka z Krnče, ktorý bol hoteliérom v Topoľčanoch. On už v roku 1942, presne 29. júla, požiadal nitrianskeho arcibiskupa písomne o to, aby sa na Krnči postavil kostol. Ako uvádza vtedajšia korešpondencia medzi arcibiskupom Karolom Kmeťkom a pánom Hodálom, menovaný Jozef Hodál sa v liste zmieňuje, že osobne s arcibiskupom už o tejto otázke jednali. Dokonca, ani vtedajší správca farnosti Teodor Quapil, ako je z korešpondencie zrejmé, o ničom nevedel. Až 16. marca 1944 sa objavuje v pošte pre arcibiskupa Karola Kmeťka, diecézneho biskupa nitrianskeho (1920 – 1948), list od Edmunda Markoviča farára v Bošanoch, v ktorom píše nasledovné vplyvom ducha doby a po vystupňovaní pohodlnosti ľudí, odôvodňujúc vzdialenosťou od farského kostola sedem kilometrov, písal o potrebe kostola. Jeho pripomienka smerovala však k úmyslu Jozefa Hodála, vystaviť tento kostol na zhabanom majetku žida Ehrenfelda. Prosil ordinariát, aby mu dohovorili oni ako predstavení, že úmysel postaviť tento kostol na zhabanom majetku po židovi, nie je vo vtedajšej situácii vonkoncom vhodné. Tejto žiadosti bolo vyhovené dňa 26. apríla 1944, kedy diecézna rada určila podmienky výstavby kostola: Nemožno postaviť kostol na majetku zhabanom židom. Pozemok musí byť zabezpečený v pozemkovej knihe pre cirkevnú obec. Musia dať k dispozícii plán kostola a rozpočet pred výstavbou na B.Ú. Dňa 26. júna 1946 arcibiskup Karol Kmeťko povolil výstavbu kostola v Krnči. Základný kameň posvätil Edmund Markovič, na základe žiadosti o posviacku kameňa zo dňa 8. VIII. 1946, ktorej cirkevná vrchnosť v Nitre vyhovela. Potom nasledoval výstavba kostola. Stavbu projektoval pán architekt Fridrich Szokolóczi z Bratislavy a postavila ju firma Bilik a Medek z Topoľčian. Slávnostná posviacka kostola sa uskutočnila 9. mája 1948 o 10. hodine dopoludnia, ktorú vykonal J. Ex. Dr. Eduard Nécsey (1948 – 1968). Program posviacky, ako aj zoznam hostí uvádzam v dodatku. Pri príležitosti 50. výročia posviacky chrámu v roku 1998 sa urobila rekonštrukcia – výmaľba a v kostole bol namaľovaný oltárny obraz Narodenia Panny Márie, ktorý namaľoval páter Emil Prokop SVD. Svätú omšu pri tejto príležitosti, obnovenia chrámu, celebroval prof. ThDr. Viliam Judák, PhD. V roku 2002 sa položila nová podlaha a osadili sa nové kryštálové lustre.