| Andrej Bošáni | * 13. novembra 1673 Bošany
1689 vstúpil do jezuitskej rehole študoval filozofiu, teológiu na univerzite v Trnave – PhDr. Rektor kolégia v Levoči, Budíne Uhorský penitenciár rádu v Ríme 1710 prof. filozofie a vedúci katedry na Trnavskej univerzite 1711 prednáša kazuistiku 1717 – 21 rektor košického kolégia 1724 – 27 rektor viedenského Pázmánea 1727 rektor trnavského kolégia † 19. novembra 1730 v Trnave autor filozoficko - teologických diel Podľa katalógu Jezuitov z roku 1690 vedel dobre latinsky, maďarsky a slovensky. Členov rodiny Bošáni často nachádzame zapísaných ako Slovákov v rôznych školách napr. Štefan Bošáni a František Bošáni – Trenčín. |
| Martin Demeter | narodený, pokrstený a vychovávaný vo Veľkých Bošanoch, diecéza Ostrihom, župa nitrianska. Bol veľprepoštom v Transilvánii a kanonik v Albe Carolíne. Vizitácia ho spomína v súvislosti s darovaním obnosu peňazí – 200 florénov na 6% úrok na kostol a jeho nutné opravy vo vďačnosti za Božiu dobrotu a v úcte k svätému Martinovi biskupovi a vyznávačovi, ktorého meno som pri krste nehode prijal, a tiež titularného patróna Veľkobošianského kostola, spontánne a slobodne darujem 200 florénov... kňaz bošianskej farnosti mal pritom slúžiť za neho 12 omší a to 6 za živých z jeho rodiny a 6 za mŕtvych z jeho rodiny. (príbuzní boli Kristína Amade a Gabriel Bošáni) |
| Gabriel Bošáni | presný dátum narodenia nepoznáme, ale vieme o ňom, že pochádzal zo zemianskeho rodu Bošániovcov z Bošian.
V roku 1728 bol poslucháčom 3. ročníka teológie na Trnavskej univerzite, ThDr. Pôsobil ako rektor kolégia. Je autorom filozoficko–teologickej dizertácie a práce o uhorskej korune. |
| Farkaš Bošáni | jezuita, v roku 1723 vydal kázne, pochádza z Veľkých Bošian. |
| František Xaverský Bošáni | pochádzal z Veľkých Bošian. Bližšie informácie o ňom nemáme. |
| Anton Bošáni | * 1802 vo Veľkých Bošanoch, pochádzal zo zemianskej rodiny. Študoval v Nitre – gymnázium aj teológiu, filozofiu.
Vysvätený za kňaza bol v roku 1826. Jeho pôsobenie začalo kaplánskym miestom v Lednici, Krásne, Klátovej Novej Vsi, Vesteniciach a v roku 1837 sa spomína ako farár v Kostolnej Vsi. |
| Dionýz Probszt | * Veľkých Bošanoch 25. septembra 1840. Ako mladík chcel byť vojakom a aj nastúpil do vojenskej akadémie v Bratislave. Avšak musel z nej vystúpiť kvôli očnej chybe.
Gymnázium vyštudoval vo Váczotte a Trnave. Teológiu vyštudoval v Ostrihome, vysvätený bol 12. marca 1863. Ako kaplán pôsobil vo Csolnokon, Tardoskedden, Udvarnokon, Garamujfalun, Búr–Syt.–Gyorgyon a v Budapešti. Bol aj vojenským duchovným 25. mája 1880 sa stal rytierom rádu svätého kríža. |
| Ján Gálik | * Veľkých Bošanoch 17. decembra 1883, ordinovaný bol v Nitre dňa 28. júna 1908. Spomína sa jeho kaplánske miesto a to je Dolná Krupa pri Trnave, 1912 vo Veľkých Topoľčanoch a v roku 1913 sa stáva farárom v Dolnej Krupej. |
| Ján Dolník | * V Bošanoch 1. február 1907, vysvätený bol v roku 1933.
Jeho kaplánske miesto bolo Vysoká nad Kysucou, 1934 kaplán v Novákoch, 1935 kaplán v Ilave, Trenčianskej Teplej a v Turzovke. V roku 1937 správca farnosti Dolná Mariková , Zákopčie . Potom sa kňažstva vzdal. |
| Rudolf Gerši | * 30. máj 1908 v Bošanoch. Potom 7.marca 1937 sa spomína ako kaplán v Papradne, neskôr v Zákopčí a v Starej Bystrici. V roku 1938 kaplán v Skačanoch, 1939 kaplán v Dubnici nad Váhom, 1941 kaplán Trenčianska Teplá. V roku 1948 správca farnosti Omšenie, 1972 na odpočinku v Trenčianskych Tepliciach. † 18. mája 1982 vo veku 74 rokov v Trenčianskych Tepliciach. |
| Jozef Korec | * 11. decembra 1910 v Bošanoch. Navštevoval gymnázium v Prievidzi 1924 – 1932. Teológiu študoval v Trnave a v Banskej Bystrici v rokoch 1932 – 1936. Ordinovaný bol 23. februára 1936. Jeho prvé kaplánske miesto Hronec, Staré Hory. V roku 1937 je správcom farnosti Špania Dolina, v roku 1941 sa stáva profesorom náboženstva na odborných školách v Banskej Bystrici, 1945 profesor náboženstva v Bratislave. V roku 1950 sa stáva docentom cirkevných dejín, v roku 1954 doktorom teológie a profesorom pastorálky na CMBF. Na fakulte zastával funkcie: špirituála 1953 a v roku 1957 sa stáva rektorom kňazského seminára pri CMBF. V roku 1955 bol menovaný za asesora a v roku 1960 za arcidekana banskobystrického. Na CM bohosloveckej fakulte v Bratislave bol prodekanom 1969 správca farnosti 1957 – 1959 a 1961 – 1963 a dekanom1967 – 1968. Účinkoval ako správca kostola Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave – jezuitský kostol v rokoch 1950 – 1968 (počas jeho pôsobenia opravený intreiér aj exteriér) a ako správca farnosti v Bratislave – Dúbravke 1969 – 1972. Od roku 1972 na odpočinku v Bratislave a je pomocným duchovným v kostoloch Notre Dame a Milosrdných bratov. † 20. mája 1995. |
| Klement Fábik | * 3. septembera1922 v Bošanoch, ordinovaný za kňaza bol 22.decembra1950. Po roku 1950 mimo pastorácie. Vstúpil do spoločnosti Ježišovej – Jezuitov. |
| Ján Chryzostom kardinál Korec | * 22. januára 1924 v Bošanoch.
15. septembra 1939 vstúpil v Ružomberku do rehole jezuitov. Do roku 1950 študoval filozofiu a teológiu v Ružomberku, Trnave a v Brne. Po likvidácii rehôľ a kláštorov v roku 1950 bol internovaný od 14. apríla 1950 v Jasove, potom v Podolínci a od 20. septembra 1950 v Pezinku. Odtiaľto odchádza do civilného života. V tom istom roku 1. októbra 1950 bol tajne vysvätený v Rožňave za kňaza a po uväznení a internovaní takmer všetkých biskupov bol ako 27 ročný, 24. augusta 1951, tajne konsekrovaný biskupom Pavlom Hnilicom, SJ. Biskupskú službu však nemohol vykonávať, a po celý tento čas pracoval ako robotník. 11. marca 1960 bo zaistený a 21. mája odsúdený ako vlastizradca – pre náboženskú činnosť medzi študentmi na 12 rokov väzenia. Z väzenia sa vrátil 21. februára 1968 s podlomeným zdravím. 8. júla 1969 ho prijal na osobnej audiencii pápež Pavol VI., ktorý mu odovzdal svoje biskupské insígnie. Zmena politického systému v roku 1989 zasiahla aj do jeho života. Dňa 7. januára 1990 sa stal rektorom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. Významným okamihom jeho života sa stal 6. február 1990, keď na výslovnú žiadosť pápeža Jána Pavla II. bol menovaný za nitrianskeho diecézneho biskupa. Kanonickú správu diecézy prevzal 22. februára 1990; slávnostne 25. marca 1990 v Nitre na Kalvárii. 28. júna 1991 v konzistóriu ho ustanovil pápež Ján Pavol II. za kardinála. Menovanie bolo ohlásené na všeobecnej audiencii 29. mája 1991. Ján Chryzostom kardinál Korec je prvým predstaviteľom Slovenskej cirkevnej provincie, ktorému sa dostalo vďaka osobným kvalitám a osobnému svedectvu viery aj počas ťažkých časov prenasledovania takej cti, že sa stal členom kardinálského kolégia. Za jeho vedeckú činnosť, osobnú statočnosť, ochranu a obranu dôstojnosti človeka, slobody a identity slovenského národa a jeho kresťanských základov a tradícii mu boli udelené mnohé vyznamenania a čestné doktoráty univerzít. USA: 18. máj 1986 – Legum Doctor Univerzity Notre Dame, Indiana; 22. február 1992 – Doctor of Humane Letters, Honoris Causa, Sarret Heary University, štát Conecticut mesto Bridgeport; 12. novembra 1993 – Doctor of Humane Letters The Catholic University of America, Washington. V roku 1993 mu bolo udelené vysoké francúzske vyznamenanie Čestnej légie. Roku 1998 Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre mu ako prvému udelila čestný doktorát. Za desať rokov jeho vedenia Nitrianskej diecézy sa prehĺbila činnosť v každej oblasti náboženského života. Zriadili sa nové farnosti, cirkevné školy... Postavili sa nové kostoly, kaplnky, farské budovy, duchovné centrá... Dňa 23. septembra 1995 bola posvätená hlavná budova Kňazského seminára sv. Gorazda, ktorá zásluhou diecézneho biskupa Jána Chryzostoma kardinála Korca, bola obnovená a zrekonštruovaná. Od roku 2005 na odpočinku v Nitre. |
|
Šupa Vladimír |